Igorovi Matovičovi nemôže nikto uprieť, že názov hnutia Obyčajní ľudia je jeho politická značka. Tvrdo na nej pracoval a morálne mu bude navždy patriť. Nič na tom nezmení ani fakt, že nacionalistický politik Víťazoslav Moric mu túto značku ukradol premenovaním vlastnej nečinnej strany.
Inou, trochu inteligentnejšou formou parazitovania na politickej značke je postup strany Smer voči SDĽ. Smer sa zlúčil so „starou" SDĽ, ale nikdy nepoužíval jej logo ani názov. Aj tak si však na Úrade priemyselného vlastníctva dal zaregistrovať jej ochranné známky - teda logo a textovú skratku SDĽ. Keď chcela „nová" SDĽ používať pri vyvíjaní politickej činnosti svoju skratku a logo, obrátil sa Smer na súd. Vymohol si vydanie predbežného opatrenia, podľa ktorého bola „nová" SDĽ povinná „definitívne odstrániť všetok tovar neoprávnene označený ochrannými známkami vedenými na Úrade priemyselného vlastníctva pod číslom zápisu 213541 a 213550".
Slovo tovar je to, čo spája Moricovu primitívnu krádež značky Obyčajní ľudia s Ficovým prešibaným anektovaním názvu loga a skratky SDĽ. Pre oboch pánov je politika výmenou tovarov, respektíve bohapustým kšeftom. Víťazoslav Moric ani Róbert Fico nerobia a ani robiť nebudú politiku pod značkami OĽ a SDĽ. Oni len chcú ešte viac zúžiť už aj tak rôznymi zákonnými obmedzeniami monopolizovaný politický priestor. Moric sa venuje svojej fabrike ŽOS Vrútky, ku ktorej prišiel v mečiarovskej privatizácii. Možno dúfa, že nová vláda mu za túto nadprácu prihrá štátne zákazky. Fico zase pod značkou Smer predstiera ľavicovú politiku, no v skutočnosti sa za jeho vlády mali dobre iba niektorí sponzori. Preto dúfa, že premenou SDĽ na obchodnú značku sa mu podarí zabrániť vzniku konkurencie v ľavej časti politického spektra.
Neférové parazitovanie na politických značkách je príznakom prehnitosti slovenskej politiky. A dôkazom toho, že potrebuje zásadnú zmenu.