Ústava Slovenskej republiky v článku 72 jednoznačne hovorí, že „Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky". Nikde sa v ústave neuvádza, že parlament si môže svojvoľne skrátiť volebné obdobie. Prezident môže podľa článku 102 Ústavy SR za presne stanovených podmienok rozpustiť parlament, avšak ani jedna z nich nebola pred skrátením aktuálneho volebného obdobia splnená. Z toho vyplýva, že aj keď si poslanci skrátili volebné obdobie formou ústavného zákona, konali protiústavne.
Proti takzvanému ústavnému zákonu o skrátení volebného obdobia parlamentu hlasovali iba traja poslanci OKS Ondrej Dostál, Peter Osuský a Peter Zajac. Ani jeden z nich sa však neobrátil na Ústavný súd SR so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o tom, či je parlament oprávnený jednorazovo pozastaviť účinnosť ústavy. Presne to sa totiž skrátením volebného obdobia parlamentu stalo.
Traja poslanci OKS sú jediní, kto má právny nárok podať ústavnú sťažnosť a zabrániť tomuto bezohľadnému pošliapaniu ústavnosti. Predseda OKS Peter Zajac odôvodnil nečinnosť svojej strany pre agentúru SITA 26. októbra 2011 takto: „Zvažovali sme to podanie, rozhodli sme sa politicky. Keď je vôľa za predčasné voľby taká veľká, aj keď to nechápem, nemá zmysel niečo namietať."
Predseda Zajac zahodil za hlavu 20 rokov vlastného krasorečnenia o ústavnosti a právnom štáte, pošliapal všetky hodnoty, ktoré údajne vyznáva. Ako sa môže poslanec, ktorý hlasoval proti skráteniu volebného obdobia parlamentu, „politicky" rozhodnúť v prospech pošliapania ústavy?
Takzvaný ústavný zákon o skrátení volebného obdobia vlastne nie je žiaden zákon. Je to iba individuálne rozhodnutie s dočasnou účinnosťou, ktoré má formu ústavného zákona. Nie je to ani novela ústavy. Právny paškvil, na základe ktorého si parlament skrátil volebné obdobie, ústavu nenovelizuje, iba na určité obdobie pozastavuje účinnosť článku 72. Ďalším nedostatkom takéhoto aktu je skutočnosť, že je retroaktívny, pretože spätne mení podmienky výkonu poslaneckého mandátu, čo je v právnom štáte neprípustné.
Ak by mohol parlament kedykoľvek pozastaviť účinnosť niektorého ustanovenia ústavy, demokracia a princípy právneho štátu by boli čoskoro v troskách. Čo ak sa najbližšie poslanci zhodnú na tom, že dočasne pozastavia platnosť článku 26 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie? Alebo sa rozhodnú článok 72 ústavy postaviť mimo hry predĺžením volebného obdobia parlamentu na päť, šesť, sedem alebo aj viac rokov... Mimochodom, presne takto vládol nacistický kancelár Adolf Hitler. On demokratickú ústavu weimarskej republiky nezrušil, len si nechal v Reichstagu odsúhlasiť „dočasné" pozastavenie účinnosti niektorých jej častí.
V prípade skrátenia volebného obdobia zatiaľ slovenskí poslanci poškodili seba. Nabudúce však môžu podobným suspendovaním ústavy alebo jej časti poškodiť celú spoločnosť. Poslanci si skrátili volebné obdobie v roku 1994 a 2006. V oboch prípadoch im to prešlo. Ak im to prejde aj tretí raz, bude to trojnásobne nebezpečný precedens.
Ústavný súd Českej republiky v roku 2009 rozhodol, že Poslanecká snemovňa ČR nie je oprávnená skrátiť si volebné obdobie. Zrušil ústavný zákon aj rozhodnutie prezidenta Václava Klausa o vypísaní predčasných volieb. Český parlament potom musel schváliť novelu ústavy upravujúcu podmienky skrátenia svojho volebného obdobia. Českí politici a prezident toto rozhodnutie ústavného súdu ostro kritizovali, pretože obmedzilo ich svojvôľu. Rovnako je nutné zabrániť svojvôli politikov slovenských, aj keď budú proti ústavnému súdu reptať.
Podaním ústavnej sťažnosti by poslanci OKS dokázali, že to, čo dve desaťročia hlásajú, myslia vážne. Ústavný súd SR by nemal veľa možností rozhodnúť inak, ako jeho český náprotivok.
Poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský a Peter Zajac dali prednosť svojim osobným záujmom pred ochranou ústavnosti. Peter Osuský prijal miesto na kandidátke SaS. Ondrej Dostál a Peter Zajac zase dvoria Igorovi Matovičovi, aby im našiel umiestnenie na kandidačnej listine hnutia obyčajných ľudí. S rozpadom vedenia OKS sa rozplynul mýtus o ich oddanosti princípom demokracie, právneho štátu a ústavnosti.