Obrovské množstvo ľudí pracujúcich na dohodu spôsobuje problémy verejným financiám. Zamestnávateľ za nich neplatí takmer žiadne odvody, čím zhoršujú už aj tak katastrofálnu bilanciu Sociálnej poisťovne. Len málo dohodárov berie vážne povinnosť platiť si zdravotné poistenie. Keď príde čas zúčtovania, nedokážu dlžoby splatiť. Dohodárom sa navyše vôbec nezapočítavajú odrobené roky, čo sa o desiatky rokov negatívne odrazí na ich dôchodkoch. Podnikatelia si pre zníženie nákladov často vyberajú pracovníkov na dohodu aj v prípade, keď by mali využiť klasický pracovný pomer, a to len preto, aby si zvýšili zisk. O tom, že práca na dohodu má aj mnohé ďalšie negatíva, veľmi dobre vieme. Rovnako ani jej zneužívanie nie je žiadnou novinkou, ale dlhodobým problémom.
Veď aj preto boli už pred poslednými zmenami v zákone zavedené relatívne prísne mechanizmy proti zneužívaniu. Dohodár napríklad môže odpracovať maximálne 350 hodín ročne (dohoda o vykonaní práce) alebo maximálne 20 hodín týždenne (dohoda o pracovnej činnosti). Dodržiavanie týchto pravidiel by do veľkej miery riešilo problém zneužívania tejto formy práce.
Smerákom sa zdalo, že zavedené obmedzenia neplnia účel, pretože práce na dohodu pribúdalo. V tom mali jednoznačne pravdu. No namiesto toho, aby zistili a odstránili príčiny zneužívania práce dohodárov, uviazli v bludnom kruhu: Príčinu zneužívania práce na dohodu našli v samotnej existencii tohto inštitútu. A to je taký istý nezmysel ako tvrdenie, že príčinou dopravných nehôd sú cesty, prípadne autá. Keby to nebolo absurdné, bolo by to smiešne. Nanešťastie je to spôsob myslenia, ktorým je postihnutá vládnuca strana.
Pritom stačilo, aby sa išli opýtať desiatich ľubovoľných podnikateľov a desiatich ľubovoľných dohodárov na to, ako sa v praxi uplatňujú ustanovenia o dohode o pracovnej činnosti a ustanovenia o dohode o vykonaní práce. Zistili by, že pravidlá, ktoré bránia zneužívaniu práce na dohodu, takmer nikto nedodržiava. Inšpektoráty práce, ktoré by nato mali dohliadať, buď nemajú adekvátne nástroje na odhaľovanie porušení zákona, alebo sú finančne či personálne poddimenzované. V horšom prípade sú priamo skorumpované miestnymi tiež-podnikateľmi.
Jednoduchšia cesta opäť zvíťazila
Ak by si vládni politici urobili túto základnú domácu úlohu, stáli by pred voľbou dvoch ciest. Jednoduchšia by bola prácu na dohodu zrušiť. Je to lákavá cesta, stačí len odhlasovať novelu zákona. Druhá cesta by bola omnoho komplikovanejšia. Posilniť kompetencie, zvýšiť rozpočet a rozšíriť personál inšpektorátov práce. Smer sa vydal, ako obyčajne, tou ľahšou cestou. Minulosť nás však poučila, že rovnako by sa rozhodlo deväť z desiatich slovenských politických strán. Nie je to ani zďaleka prvé lenivosťou a alibizmom poznačené rozhodnutie politikov, ktoré zhoršilo ekonomickú situáciu ľudí.
Je to typ rozhodnutia, ktoré ma priviedli k rozhodnutiu vstúpiť do politiky. Opakuje sa to dookola už 20 rokov. Politici najradšej volia jednoduchú cestu a nie sú ochotní „zašpiniť" sa skutočnou prácou, ktorú od nich ľudia očakávajú. Zrušenie práce na dohodu nie je ojedinelý prípad, ale len jeden z dôkazov, že v tejto krajine nevládnu rozumní ľudia a odborníci, ale len leniví alibisti a hlúpi oportunisti.
Odborníkov žiadny politik nepočúva
Bolo by vynikajúce, keby boli na prácu na dohodu odkázaní iba študenti. Problémom slovenskej ekonomiky je, že nie je taká výkonná ako napríklad vo Fínsku, kde narábajú s úplne inou pridanou hodnotou. Lenže tam politici vytvárali podmienky pre skutočný rast. U nás iba kradnú a zmôžu sa tak akurát na otváranie montážnych hál, ktoré navyše dostávajú nekresťanské daňové úľavy.
Počas posledných niekoľkých rokov som sa rozprával s mnohými odborníkmi, ktorí veľmi dobre vedia v čom spočívajú problémy, ktoré politici označujú za neriešiteľné. Títo ľudia poznajú aj riešenia, lenže nikto ich nepočúva. Ak by sa s nimi napríklad politici radili o situácii v pracovnoprávnych vzťahoch, zistili by, že riešením mnohých problémov je zmena postavenia inšpektorátov práce.
Oni však nehľadali spôsob ako skutočne naprávať sociálnu situáciu pracujúcich. Zaujíma ich len spôsob, ako si odškrtnúť bod z volebného programu a pokiaľ možno všetky starosti hodiť na iných. V tomto prípade na podnikateľov a prepustených dohodárov.